Kresťanský panovník Veľkej Moravy Rastislav chápal náboženstvo ako silný
fenomén, ktorý bude schopný podporiť existenciu ranostredovekého štátu.
Knieža Rastislav sa neúspešne obrátil na pápeža v Ríme s prosbou, aby
mu poslal učiteľa, ktorý by uprednostňoval šírenie kresťanskej viery v
reči, akou hovorí jeho ľud. Posolstvo nenašlo u pápeža odozvu, kladne
však reagoval byzantský cisár Michal III. Na Veľkú Moravu vyslal dvoch
vierozvestcov - Konštantína a Metoda.
Pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého žila v tom čase početná slovanská
menšina a jej jazyk obaja ovládali. Konštantín ešte pred odchodom na
misiu vytvoril písmo prispôsobené slovanskej reči, hlaholiku, a preložil
základné state súvisiace s kresťanskou vieroukou. Išlo o výber
evanjeliových čítaní - Evanjeliár. Po takejto príprave prišli obaja
zvestovatelia viery v roku 863 na Veľkú Moravu. Obyvateľstvo spolu s
miestnou vládnucou mocou byzantskú misiu prijalo.
V roku 867 sa vybrali na cestu do Ríma, aby získali súhlas pápeža na
používanie staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Konštantín sa už na
územie Veľkej Moravy nevrátil. V Ríme ochorel a vstúpil do kláštora,
kde prijal meno Cyril a zakrátko tam 14. februára 869 zomrel. Pápež
začiatkom roka 870 Metoda vymenoval za arcibiskupa Panónie a Veľkej
Moravy, čím Veľkú Moravu vyňal spod cirkevnej sféry Bavorska a podriadil
ju priamo Rímu. V roku 873 sa ujal správy cirkvi na Veľkej Morave,
obnovil a spravoval veľkomoravské učilište, na ktorom sa vychovával
klérus. So svojimi žiakmi pokračoval v prekladaní náboženských spisov.
Spory medzi Metodom a Svätoplukom sa vyhrotili v roku 885, keď Metod
navrhol za svojho nástupcu kňaza Gorazda. Skôr, ako sa mohol spor
vyriešiť, arcibiskup Metod 6. apríla 885 zomrel.
Duchovný odkaz vierozvestov a patrónov Európy je silný aj v súčasnosti.
Konštantín (Cyril) a Metod sú zdrojom nábožnosti, solidarity a
slovanskej vzájomnosti, najmä pre Slovákov, Moravanov, Čechov, Bulharov i
Macedóncov.